jesen je tu zas a s nou aj chladné obdobia, ktoré už začínajú . Blížia sa aj choroby hlavne na hrdlo a nos a preto odporučam sirup, ktorý zabere vždy MATERINO DUSKOVY alebo inak povedané SKOROCELOVY SIRUP
výrok Márie Mlyn
Skončilo sa úmorné horúce leto, ale dni boli ešte teplé a relatívne dlhé, chodievali sme na huby alebo len tak do lesa a začínala sa nová kapitola v živote školáčky.
Po prázdninách sme sa vracali opäť do školy a postretávali s kamarátmi, s ktorými sme sa nevideli celé leto.
Jeseň sa spájala s vôňou nových zošitov, ktorých prvé strany boli nesmierne úhľadné a krasopisné. (Krasopisné nadšenie ma obyčajne opustilo už na druhej strane). Nezanedbateľné boli aj nové šaty a topánky, ktoré mi obyčajne na začiatku nového školského roku pribudli do skrine, keďže som z roka na rok stihla vyrásť zo starých šiat.
Jeseň bola pre mňa vždy novým začiatkom. Začiatok akademického roku pre mňa bol významnejší, než začiatok kalendárneho, ktorý nadišiel bez nejakej citeľnej zmeny. Jeden zimný deň do druhého. Skoro ako narodeniny, jeden deň sa zobudím a zrazu som o rok staršia.
Nie tak na jeseň. Akademický rok začína veľmi zreteľne, schladia sa rána a skrátia večery. Poletuje babie leto. Po prázdninách som plná letnej energie. Môj život dodnes funguje skôr podľa akademického roku. Pred letom som sa už nevedela dočkať „prázdnin“ a keď som koncom júla naposledy vypla mikrofón a zložila slúchadlá, chýbalo mi už len vysvedčenie.
Po letnej prestávke „mojich“ inštitúcií som sa tešila na kolegov, ktorých som cez leto nestretávala pravidelne na tri a pol metroch štvorcových našej „pracovne“. Vrátili sme sa do budovy s recyklovaným vzduchom, recyklovaným papierom a recyklovanými argumentmi. Od svojho mikrofónu nevidím denné svetlo. Len žiaru neónov a poloprázdne poslanecké lavice, bledé tváre asistentov a tmavé obleky lobistov. To je jeseň byrokratická, umelá, bez duše.
V tomto umelom svete mi chýba trošku reality. Vzduch nad Račou, voňajúci na jeseň hroznom a vínom, staré dedinské domčeky so záhradkami a prechádzka pomedzi vinohrady. Príroda plná farieb, prežiarená slnkom, jemný vetrík, ktorý pomaly ale iste prifúka zimu. Ale ešte nie, ešte mám niekoľko víkendov, kým aj tu doľahnú novembrové hmly, dážď a smútok z anglického klasického románu. Vtedy si zapálim sviečky a budem listovať v jesennom albume.
Je to fak ! aj ja mám jeseň rada, milujem tie farby : sú také teplé a príjemné. Ale treba sa aj dobre obliekať! A už poniektorí aj kupovať oblečky pre vašich štvornohych miláčikov. PRAJEM PRIJEMNU JESEN
Komentáre